Basnicky.sk

Spomienky...

Dnes som si premietla všetky naše spomienky.
Prepáč, neznám dôvod, prečo musíme byť každý sám.
Veď aj včerajšok bol ťažký...
A zajtra?
Možno nezačneš deň mojím objatím...
Ale budem tu, stále pri tebe,
hlboko v tvojom srdci.
Možno ma nepobozkáš pred západom slnka,
možno to nestihneš ani do úsvitu, ale...
Ja si tvoje bozky ešte pamätám.

Len pre jeden nesplnený sen...
Nerúcaj šťastie ako dom z karát!!!
Povedal ti už niekto, že je rád že žiješ?
Povedal ti niekto, že ťa MILUJE?
NIE?
Tak príď, zotri kvapky z mojich pier...
Urob to ako vtedy...
Keď som plakala v tvojom náručí prvýkrát.
A ja ti pošepkám, že ťa ĽÚBIM.
..., vieš, šťastie je len vtedy skutočné,
keď steká slza po tvári.
Veď ty si ma práve toto naučil...
Ľúbim ťa...
dátum vloženia
4. 3. 2007 14:32
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nereg. jozi

    také pekné, ľudské, takmer každodenné, ale práve preto nádherné...

    4. 3. 2007 22:50