Basnicky.sk

Kedysi ked sa so srdcom a krvou pohravala, zdalo sa jej, ze je to zábavka.
Smiala sa prusko i hlasite i rada bola, ked sa jej rozohriala krv.
Naucila sa sialit svoje vlastne vasne, sibat po nich, aby boli prudsie, smelsie, vacsie a divsie a myslela si, ze je to vsetko hra.
Myslela si, ze sa dobre zabáva, ze ona sa zabáva.
Ale potom zacala tusit, ze sa bavili iba iní, zabávali sa s jej smiechom a rozniesli jej ho, rozvlacili, potom naodhadzovali povedla ciest, plotov, kde sa zbytocné veci odhadzuju.
Rozhádzali jej smiech, rozhádzali ju celu kadekde po smetiskach, rozvlacili v reciach a pohladoch, az napokon neostalo z nej nic ani pre nu samú, stala sa iba hmlou, ludia pozerajú jej ponad hlavu a povedla nej, staby jej nebolo.
Kto ju mal jediný rád, to bol . . . :(