Basnicky.sk

Stála na kraji priepasti, dívala sa dole.
V myšlienkach spomínala, aké to bolo,
keď ešte boli spolu...
Ten čas je však preč,
už nikdy ho neuvidí, jak sa raduje...
Nikdy! Nikdy!
To slovo je až desivé,
ale pre túto chvíľu sa jej stalo osudné.
Prečo?!
Pýtala sa sama seba...
To jediné slovko....prečo?!
jej neustále znelo v hlave.
Cítila, že už nemôže ďalej,
...naraz ho uvidela, akoby pred
ňou opäť stál...
Urobila krok vpred, jej telo
bolo čím ďalej, tým ľahšie
z očí jej tiekli slzy,
nie však slané, ale krvavé,
tie, z duše uronené!
Padá...
Ale už skoro sa s ním stretne
a bude opäť šťastná!