Stalo sa
Láska zomrela
Nezniesla nevraživosť
Ktorá ju zničila
Nevydržala tú pýchu
Žiadostivosť
Čo jej meno blatom pošpinila
Umrela
Smrť ju vzala z tohto sveta
Nemohla ďalej žiť
Pozerať sa na ľudí
Ktorých kedysi spájala
A dnes sa už nenávidia
Až teraz všetci smútia
Kým žila, nikto si nevšímal
Že trpí, že hynie
Každý len hlavou pokýval
Však nejako to bude
Rozhodnutie padlo rýchlo
Nebohú treba pochovať
So všetkou dôstojnosťou
Veď žila s nami celý čas
Doteraz
Pohreb bude v sobotu
Tak sa predsa patrí
Veď keď je dňom sobášov
Môže byť dňom smrtným
Ťahavé tóny znejú
Priestrannou katedrálou
Odetou do lilavej
V prostriedku s otvorenou rakvou
A kriedovo-bielou nebohou
Tá truhla skvie sa leskom saténu
Vystlaná kyticami podvedených žien
Ktoré im darovali muži
Len aby dosiahli svoj cieľ
Leží tam krásna, nehybná
V bielych šatách a črievičkách
Okolo nej kvília zástupy
Cez závoj sĺz ju sotva vedia rozoznať
Bola to ich Láska
Teraz ju idú pochovať
Nesená šiestimi na nosidlách
K čerstvo vykopanému hrobu
Tam ju chcú hlinou zasypať
Spustiť ju dolu, do temnej jamy
A navždy takto umlčať
Načo by Láska v hrobe rozprávala?!
Keď zaživa k slovu nebola pustená
Sotva raz
Tu nájde svoj večný pokoj
A na Zemi bez nej bude plač
Pokrytci! Čo teraz slzy roníte?
Zradcami ste
Úbohú Lásku zabijete, zradíte
A teraz nad ňou neúprimne plačete
Stalo sa, čo ste tak veľmi chceli mať
Mali by ste sa predsa radovať!
Dátum vloženia 16. 2. 2007 13:57Lizzinka
Pohreb lásky
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1896
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti