Basnicky.sk

Sedím v tmavom kúte svojej izby,
morí ma zlo:"No tak zmizni!"
Cítim ako sa moje telo chveje
a zlý vládca podsvetia sa na mňa smeje.

Hladí mi do očí, chce sa ma zmocniť,
celú jeho divnú hru snažím sa skončiť,
no jeho moc je čoraz silnejšia
a moje snaženia vôbec nič neriešia.

Vôkol mňa hustá, tmavá mrákava,
nie je to tak ako sa nazdávam,
po chvílke ticha už zasa stojím,
"čo ak ma zlo ovládne?" Toho sa bojím.

Ak ma nikto z pekla nevráti,
viem, že celého ma zloba zachváti.
Zrazu sa otočím, na niečo čakám....
neviem prečo vraj niečo hľadám

v zadu za stenou svetlá iskra nádeje,
možno ju chytím ak ju vietor zaveje.
Takto som sa cítil, keď som bol sám,
ne teraz sa nebojím lebo ju mám,

mám tú lásku čo každý hľadá,
čo rozbila pociť, že každý deň padám,
zlomila putá mocného diabla
a aj vláda zloby mačisto padla.

Aj, keď ten svet stále vidím tmavo,
som veľmi rád, že sa to stalo,
tá štipka života sa vo mne myhla
a v mojom tmavom živote bola ako iskra,

iskra nádeje čo každého chráni
ako ruža rastie,
láske sa nebráni,
životu priestor dáva,
tmu preryje
a ten kto v lásku verí,
naveky prežije!!!