Basnicky.sk

Bože ako veľmi sa teraz cítim sama.Ako sa mi teraz všetci strácajú.Ako ostávam ja.Viem možno som ublížila no nie vedome.Snažila som sa dať šťastie nikoho nezarmútiť a nakoniec som najviac zarmútila seba.Ublížila som si až príliš.Stratila som všetkých, ktorých so mala rada.A pomaly sa utápam.utápam sa bolesťami vnútornými i vonkajšímy.Takto to ďalej nejde.No ja ani už nemám chuť byť na tomto svete:Veď tu človek vlastne ani nežije.Ľudia sú krutý, všetci si len ubližujú a bolesť, nenávisť sa stávajú radosťou.Kedysi som mala sen:Zdal sa mi tak jednoduchý.Verila som, že ak budem trocha chcieť pomôžem ľuďom.Pomôžem aby žili lepšie.Netrápili sa.Neboli chorý, samý a uzimený.Aby mali domov.Aby domov mali nielen ľudia, ale aj zvieratá.Verila som, že ak sa spojí zopár ľudí bude sa dať odstrániť bolesť, nenávisť, smútok a žiaľ s ľudských očí.Verila som, že ak budem rozosievať dobro, pôjde za ním stále viac ľudí.verila som že bieda a hlad sa pominú.Verila som pridlho a prisilno.Moje sny, ktoré trvali roky sa rozplynuli behom pár sekúnd.Obrátili mi ih naruby ľudia, ktorý snom neveri, ktorý sa vyžívajú v bolesti, smútku, nenávisti a žiali, ktorý milujú zlo.A zistila som, že dobro zlo neprevýši, lebo ho je až príliš veľa.A tak som stratila aj sny.Stratila som ľudí pre ktorých ešte malo význam byť:Stratila som všetko pre čo som žila:Všetko sa mi zdá tmavé pochmúrne a odpudzujúce.Všade kam sa pozriem sa ľudia niekam náhlia. nikto sa neusmieva:Už nikto sa nezastaví a neobzrie sa okolo seba ako je tu krásne.To všetko sa už pominulo.A s tým všetkým sa míňa aj kúsok mňa.Každý deň je okolo mňa plno ľudí a predsa som sama.Všetci vravia ako ma chápu a predsa nikto z nich nechápe, lebo sa o to ani nepokúša.všetko je povrchné.Tých ktorý ma chápali som už stratila.Či už večným odlúčením, alebo našou ľudskou hlúposťou-Ľutujem to,ale teraz je už neskoro.Čas sa vrátiť nedá, a preto by sme sa mali naučiť tak aby sme druhý krát život o šancu neprosili.A ja neprosím ja už odchádzam.Odchádzam tam kde možno dosiahnem všetko to po čom som túžila.Viem, že moju statu si nikto nevšimne hoc mam mnohých priateľov, ale dnes je svet vo veľkom zhone aby si to vôbec stihli uvedomiť.