Basnicky.sk

Raz v noci sam stal,
ked unasal ho vietor.
Sen mu zivot vzal,
na zlu cestu zviedol.
Tu cestu sam nezvladal,
na chrbte svet niesol.
On chcel iba v tieni stat,
on chcel byt len vietor.

Maly kusok nadeje,
ktora zialom neskonci,
krici nic sa nedeje,
no vzdy sa v smutok otoci.
Znicil jeho prosby,
skor nez zacal hovorit.
Preco vzal mu jeho sny?
Preco nechal v pekle hnit.

Svoj svet tvoril po kusku,
skusal krasou ozdobit.
Zivot dal mu znat skusku,
len blazon by chcel pretvorit,
to co je uz vekmi dane,
vie to z neba prevratit.
nedokaze zovriet dlane,
nedokaze pochopit.

Preco laska, ktoru citi,
preco ho len zialom syti.
Preco zazrak, ktory splanie,
preco nevie liek dat rane.
Preco dufa v krajsie rano,
preco slza kradne spanok,
preco dychat je tak tazke,
preco neda silu laske.

Preco tuzbou o odpoved,
nevie skonat cistu spoved,
ktora by ho ocistila,
lasku by mu navratila.
Prosi krvou o zachranu,
ma on v srdci velku ranu,
ktora zmysel vyhladila,
lasku, stastie zatratila..