Basnicky.sk

Bolo raz jedno obyčajné dievčatko,
Cítilo sa ako opustené mačiatko.
Trápila sa ona vo dne i v noci,
Z celej svojej duše neznášala tento hnusný pocit!
Ona však takáto nebývala,
Neskutočná láska v jej duši prebývala.

Bola tak šťastná, mala, čo chcela,
Bola to láska, pre ňu tak veľa.
On bol jej život, jej rýdze zlato,
Čakala dlho, kým príde nato.

Boli tak sladkí a tak krásni,
Veľmi sa ľúbili, ten pocit slastný.
Jedného dňa sa to začalo rúcať,
Všetko so všetkým sa začalo skrúcať.

Strácali sa ďaleko, strácali jeden druhého,
Každý z nich odchádzal, do sveta vlastného.
Takto to plynulo, tak ich to ničilo,
Všetko to pekné sa časom skončilo.

Stratila lásku, stratila všetko,
Stratila srdce, stratila svetlo.
Už nemá jeho, už nemá nič,
Cíti sa prázdna, cíti len bič!

Cíti len bolesť, cíti len slzy,
Tak ju to bolí, tak ju to mrzí.
Cíti sa navyše, cíti sa zbytočná,
Jej srdce spaľuje už iba ničota.

Osud ich rozdelil na iné strany,
V jej srdci ostali, hlboké rany.
Stratila jeho, stratila seba,
Nechce už dýchať, dotknúť sa neba.

Stratila svoj najcennejší kúsok na svete,
Láska si našla zas ďalšie obete.
Ona ho ľúbi a on to vie,
Len občas nevie, čo vlastne chce.

Možno aj vie, avšak sa bojí,
Láska je krutá a niečo stojí.
Dala mu všetko a on jej mnoho,
Skončilo to, až príliš skoro.

Chcela byť s ním a byť tá jediná,
Všetko sa skončilo a ona zmenila.

Túži to vrátiť, mať všetko späť,
Mať iba jeho, jej celý svet.
Túži len po jednom,
Stáť po jeho boku.
Byť opäť šťastná, nežiť len stoku.

Veď aký mali spolu krásny vzťah,
Ich chyby spálili všetko na prach.

Sníva len o ňom, o jeho tele,
Chce ho mať pri sebe a mať sa skvele.
Túži s ním stávať, vonku v daždi,
Vnímať ho zmyslami, byť s ním už navždy.

Pri ňom sa zobúdzať a pri ňom byť,
A v jeho náručí, vedieť sa skryť.
Starať sa o neho, utrieť mu slzy,
Vedieť ho rozosmiať, splniť mu túžby.

Po jeho tele, prechádzať prstami,
Jeho chuť spoznávať len a len ústami.
Milovať sa s ním každučkú noc,
Čarami spútavať čarovnú moc.

Po brušku jazýčkom čmárať písmená,
Cítiť sa krásne, tak trošku zbláznená.
Dokázať mu, že práve oni dvaja majú spolu byť,
Lásku si užívať, život si osladiť.

On má však obavy z vážneho vzťahu,
Niekedy si až príliš láme hlavu.
Odmieta lásku, čo pred ním stojí,
Problém je v tom, že sa len bojí.

Bojí sa prijať jej čistú lásku,
Na tvári nosieva, tajomnú masku.
Ňou všetko tají a všetko skrýva,
Z jej srdca odchádza, pomaly sila.

Nevie kam kráčať, nevie kam ísť,
Nevie, čo čakať, čo môže prísť.
Zobral jej nádej, zobrali jej sny,
Nemôže odletieť z tej desnej tmy.

A tak len čaká, čo ešte príde,
Či čisté city, chalanko prijme.

pre môjhO anjeliQa, ktOreéhO budem milOvať dO kOnca živOta..nech sa stane čOkOľvek...milujem ťa....