Basnicky.sk

Stojím
pri tom starom dome
na konci ulice
ktorého som sa
vždy tak bála,
veď vieš,
bývajú tam samí čudný ľudia
a psov je tam viac
ako príbehov
tých ľudí,
ale dnes sa premôžem
len kvôli tebe,
ty ho máš rád
dýcha z neho minulosť
a u vás si nič podobné nevidel,
nadýchnem sa
a vykročím
možno v ňom nájdem niečo
čarovné
a možno na mňa zašteká
jeden
z tých strašných psov
alebo niektorý
z tých čudných ľudí,
viem,
som už predsa veľká
a bubákmi ma naši
nikdy nestrašili
a nikdy som sa nesmiala
šibnutým
a bála som sa len
hluchonemej tety
ktorá mi dávala
mentolové cukríky
lebo som vždy pri nej plakala
a ona nevedela prečo,
a dnes mám v sebe nájsť
odvahu
pozrieť sa
na ten dom zblízka
a počuť jeho zkamenelé srdce
a už nikdy sa ho nebáť
pretože je to len dom
v ktorom bývajú
obyčajný ľudia
a možno je tam len
trochu viac psov
ktorý ani nevedia štekať
a nikomu ten dom
nepripadá čudný,
ani strašný
a možno nie je ani starý...