Basnicky.sk

Stratil som sa v spomienkach,
blúdim tajnými cestičkami,
vidím ťa,
každým krokom ťa vidím,
sem ma nosíš na rukách,
tu ma chváliš za prvé písmenká,
tam mi vysvetľuješ tajomstvá lásky,
ale tu,
tu som už dospelý,
viem byť sám.
A ako záblesk odnikiaľ,
si chýbajúcou skalou v mojom hrade,
môj hrad sa rúca,
padá k zemi,
som sám.
Vrava ľudí znie ako vietor,
oživuje dieru v srdci.
Stojím,
vietor fúka, a ty,
ty sa vzďaľuješ,
odchádzaš preč
a ja som stále sám,
tvoje dospelé dieťa,
s pocitom, že život je úžasný
a dnes stojí oproti mne nepriateľ,
krutý nepriateľ,
jeho údery strašne bolia,
život,
už nie som dospelý,
ja sám už nevládzem dýchať,
tak mi pomôž,
vráť sa mi,
netvár sa, že už spíš.
Ocko!
Zobuď sa.