Basnicky.sk

Si ako prizrak, ako fatamorgana, objavis sa no zasa miznes, v dialke, tak nedolapitelna,
ja znovu kracam, sam sa tulam, cakam a Ty prichadzas. No si tu iba na skok a zas odchadzas.
Si tak nehmatatelna, no napriek tomu ta citim.
Citim tvoju pritomnost, kazdym kuskom sojho tela.
Ja pytam sa i prosim, ostanes? Nic uz nema zmysel bez Teba.
No ti odchadzas, tentokart uz mozno navzdy.
Vo mne vyhasina ten plamienok co vzdy rozduchas do vatry,
zhasla uz i posledna iskierka.
I skovranok uz priniesol tu spravu,
uz si navzdy prec,
LASKA, ten cit co pali i mrazi zaroven.