Basnicky.sk

Adam

PROLÓG
Myslíte si, že človek môže byť naozaj šťastný? Áno samozrejme že môže. Aká hlúpa otázka by si pomyslel nejaký psychológ, ale pre mňa je to dosť zaujímavá otázka na ktorú ja vôbec nepoznám odpoveď. A viete prečo? Pretože mám 20 rokov, včera som zabil svoju vlastnú sestru a vôbec neviem ako sa to stalo. Stále vidím iba jej vystrašený výraz v tvári, ktorý mi vraví. Adam, čo si mi to urobil? Toto som si zaslúžila? Ďalšie otázky na ktoré nedokážem odpovedať. Koľko ich v mojom živote ešte bude? 100? 200? 1000? Alebo omnoho viac? Nechápem ako som sa mohol ocitnúť na takomto mieste. Na mieste, ktoré by som nazval blázinec ešte pred pár týždňami. Ale teraz to len môžem nazvať tak ako to je. Čiže samá biela farba. Všetko je tu biele a iba štyri steny. Tie štyri steny. Privádzajú ma do šialenstva. Mám pocit akoby som nemal byť v živote šťastný, akoby som nikdy nemal ucítiť vôňu jari, akoby som nemal počuť lásky hlas, akoby...
Všetko je zvláštne. Celé toto prostredie. Cítim sa taký cudzí. Koľko tu ešte budem? Prečo si všetci o mne myslia, že som blázon? Veď ja som ju nechcel zabiť, ale druhý hlas mi v hlave hovorí niečo iné. Spravil si to Adam a za svoje činy budeš niesť dôsledky. Ten hnilý hlas počujem stále. Všade kde som počujem ten odporný hlas. Vždy keď ho počujem mám chuť zakričať z plných pľúc, že niečo počujem. Nejaký divný hlas, ktorý mi vraví. Zabil si ju ty naničhodník. Zabil si ju a to už nezmeníš. Tvoja sestra je mŕtva. Počuješ? Mŕtva. Ale ja som naozaj nechcel. Tak prečo si ju zabil? Ani nemala možnosť sa ubrániť pred tebou. Ale... Vždy je všade ´Ale´. Žiadne ´Ale´ neexistuje Adam. Uvedom si to. Pochop už realitu konečne. Vzchop sa už konečne. Čo takto zabiť ďalšieho človeka Adam? Iba keď budeš zabíjať budeš šťastný Adam. Iba vtedy. Pamätaj nato. Hlas znova utíchol v mojej mysli. Svoje rady si strč niekam, ty beštia, zakričím znova. Znova prichádza ten zvláštny pán v bielom. To asi preto, lebo som zakričal. Tipujem ho na takého štyridsiatnika. Dokonca aj ľudia sú tu v bielom. Pán v bielom mi dá dnes už druhú injekciu, pričom neustále pomaly krúti hlavou a mne sa znova začínajú zatvárať oči. Ale nechcem zaspať, lebo sa mi znova začínajú snívať veci, ktoré nechcem vidieť, počuť a ani cítiť. Veci, ktoré sú plné zla, ktoré nedokážem zastaviť. Ešte pred týždňom sa mi snívalo, že zabijem sestru. Keď som sa na druhý deň priznal sestre čo sa mi snívalo iba sa na mňa usmiala a povedala mi, že to bol iba jeden odporný sen. A ja som jej uveril. Vždy som jej veril. A aj tak som ju zabil. Urobil som to presne tak ohavne ako v tom sne. Prečo som jej veril? Iba ubližujem ľuďom ktorých nadovšetko milujem. Teraz sa mi sníva o zakrvavených dverách, ktoré sa nedajú otvoriť. V tom sne som ešte s jednou dievčinou. Veľmi peknou dievčinou. Prečo musí byť niečo také pekné ako je ona v mojom ohavnom sne? V sne, ktorý sa stal skutočnosťou. Bože ako veľmi by som chcel vrátiť čas. Tak veľmi. Tie odporné sny sa mi snívajú už ale týždeň. A je to znova ten istý sen. O zamknutých, zakrvavených dverách a o peknej dievčine, ktorá mi chce pomôcť ale nevie ako. Ten hlas a sny ma donútili asi spraviť to čo som spravil mojej sestre. Sestre, ktorú som nadovšetko ľúbil. Po smrti otca bola s mamou taká zraniteľná. Chcel som ju vždy chrániť. Až kým sa mi pred troma dňami nezačal ten divný hlas prihovárať. Hovoril mi aby som ju zabil. Zabi ju. Je to prekrásny pocit. Ver mi. Nie je nič krajšie ako niekoho zabiť. Myslel som si, že ma niekto alebo dokonca niečo sleduje, ale nie. Bolo to v mojej hlave, v mojej mysli. Bol som to ja. Nik iný, iba ja. Ten hlas bol moje druhé Já, ktoré si hovorilo Jakob. Kto to bol Jakob? Poznal som v mojom živote nejakého Jakoba? A vôbec. Prečo som nešiel do väzenia, ale do blázinca? Ďalšie otázky a žiadne odpovede. Tak to bolo vždy. Nikdy som nenašiel žiadne odpovede. Je čas aby som začal hľadať odpovede na otázky, ktoré ma trápia. Únava ma začína premáhať a začínam cítiť účinok injekcie. Som tu iba jeden deň a cítim sa akoby som tu už bol celú večnosť. Znova sa začínam vnárať do snov, v ktorom sú jedny zamknuté dvere a pekná dievčina. Dievčina s hnedými vlasmi a takisto hnedými očami. Ešte nikdy vo svojom sne som si nevšimol na nej biely náramok. Taký istý biely náramok ako mám ja. Náramok, ktorý je dôkazom, že ste blázon.
dátum vloženia
4. 2. 2007 12:38
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Básnička je vložená v kategórii Próza
linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nereg. Vik

    takze nechcem aby ste mi znadali ze som to dal do prozy ale nevedel som kde to mam dat...zacal som pisat tuto knihu a chcem vediet na nu nejake reakciu...takze prosim vas kebyze to aspon dakto okomentuje...ze ci to je trapne, alebo nudne alebo dobree...prsote ake to je...vdaka

    4. 2. 2007 12:40
  2. nereg. erika

    jee to velmi zaujimave ale trosku cudne ....

    4. 2. 2007 15:18
  3. nereg. nika

    jj je to zaujimavy text aje clovek nevie co tym myslis.pisat vies pekne bo skus nieco ine a co da zmysel abo vyznam

    23. 3. 2007 18:43
  4. michaleeenka

    Men sa to paci,ja mam rada knihy v ktorych sa opisuju pocity niekoho neobycajneho.Napriklad nikdy som nevedela ako sa citi blazon,co preziva a tak.Mna to zaujalo.Davam za 1

    20. 4. 2007 13:24
  5. nereg. jj

    Jakob? ecital si nahodu planet of exil???

    10. 9. 2007 20:09
  6. nereg. mark

    Myslel som, ze to pise skutocny blazon, len mi neslo do hlavy, kedy by to napisal. Posobi to skutocne realisticky!

    28. 11. 2007 13:38