Basnicky.sk

Spadla som na zem a celý môj nákup (teda dva časopisy a jeden keks) mi spadol na zem. -Och prepáč to som nechcela- počula som odpoved. Pozrela sa smerom hore a stálo tam dievča čo sa začalo hrozne červenať. -To nevadí. Vlastne ja som sa nedívala na cestu-odvetila som jej.
-Ty máš nový diel štastnej 13-ky?Mohla by som si ho prečítať??-spýtala sa a očividne sa začala červenať. No cez jej ryšavé vlasy som toho veľa nezbadala.
-Jasné. Podme na tamtú lavičku- navrhla som a prebehla cez cestu.Konečne som videla dievčati do tváre. Mala zelené oči ako Katka, pehy na tvári a strojčej na zuboch ako ja. Vtom som si uvedomila , že je to dievča z našej školy. No meno sa mi nevybavilo.-A..Ako sa vlastne voláš?? Ja Nika- spýtala som sa jej. -Ja som Andrea. A viem ako sa voláš- usmiala sa. Vlastne to ako sa hambila predtým, už asi vyprchalo. Rozprávali sme sa na lavičke ešte pol hodinu. Ked som sa pozrela na hodinky tak som zbledla. Bolo pol štvrť na deväť. Nikdy mi Katka nedovolila byť vonku dlhšie ako do ôsmej. -Chodíš na skype alebo na niečo také??-opýtala som sa, lebo by som si s ňou ešte rada pokecala.
-Nie no mám e-mailovú adresu.Tu máš-povedala a podala mi papierik na ktorej bol jej e-mail.
Rozbehla som sa domov a stihla jej zakričať že jej napíšem.