Basnicky.sk

Mali sme svoje plány, mali sme svoje sny,
lež osud náš postupom času rátal naše dni,
chceli sme našu spoločnú budúcnosť mať,
chceli sme byť spolu a našej láske sa vzdať,
nechať sa na jej krídlach nadnášať,
jej opojnou silou navždy unášať,
držať sa za ruky v nekonečnosti čias,
a naveky nechať horieť jej plameň v nás.

Pýtam sa teda, prečo teraz slzy v oku mám,
prečo tu stojím a som úplne sám,
prečo niekto začal ľúbiť, ak je to len podvod,
prečo opak vzťahu môže byť už len rozchod,
prečo sa rozchádzajú tí, čo sa mali radi,
prečo sa rozdelili osoby , ktorým to najviac vadí,
neverím, že láska sa z našich sŕdc len tak stratí,
že všetko sa skončí a proti sebe obráti.

Spomeň si krásne na chvíle, čo sme spolu zažili,
spomeň si na všetko, na čas čo sme spolu trávili,
spomeň si na prekážky, čo sme spolu prekonali,
spomeň si, že všetko zlé sme vždycky urovnali,
nenechaj to, nech sa to v diaľavách stratí,
nepovedz mi prosím, že ťa to už netrápi,
nedovoľ, aby srdce tvoje naveky skamenelo,
nezakazuj mu, aby už lásku nikdy nevidelo.

Stále mi opakuješ, že veci sa už zmenili,
lež, čo si čakala, keď toľko času sme spolu strávili,
chcem v objatí držať navždy už len teba,
pretože to čo si mi dala, to mi iná nedá,
ty však nechceš sa už vracať, chceš ísť len rovno,
a z diaľky mi dávaš už len tiché: "Zbohom".
Ja nechcem nikdy zabudnúť, chcem byť s ňou znova,
pretože pre mňa je jediná naozaj už len ona.