Basnicky.sk

Žilo raz jedno dievča.Možno by ste si mysleli, že bola šťastná, pretože mala všetko čo chce.Ibaže ona stále nebola spokojná.Nevšímala si nič, čo mala okolo seba.Jej rodičia jej dávali všetko, čo jej videli na očiach,no ona si myslela, že je nemilovaná. Nezaujímalo ju nič, čo pre ňu ostatní robili.Ona sa pozerala len do seba;sama sa uzatvorila do väzenia, z ktorého mala taký strach.každú noc sa budila s plačom a stále si opakovala:"Nikto ma nemá rád.Nikoho nezaujímam."A ráno od seba všetkých len odháňala.Nevidela škodu a rany, ktoré okolo seba nevedomky rozdávala každý deň.
Ona sa sústredila len na seba.Sama seba odsúdila na večnú samotu.Pozerala sa, no nevidela nič,len jej mylné predtavy.Jedného dňa toto dievča vážne ochorelo.Ležalo v posteli v bezvedomí.Bolesť, ktorú jej spôsobovala chroba vôbec nevnímalo.Pohltila ju len jej duševná bolesť.Celý život sa jej premietal pred očami.Niekoľo ťažkých dní ležala na prahu života a smrti.Jej rodina sa o ňu stále starala.Nevadilo im, že ich od seba dievča celý život odstrkovalo.Oni ju ľúbili a stále dúfali,že jedného dňa uvidí pravdu a prestane žiť vo svojom väzení zo samoty,
ktorú si okolo seba utvorila.Ako toto dievča ležalo na posteli, v podvedomí aj tak vnímalo všetko, čo pre ňu rodina robí.Z oka sa jej skotúlala slza.Otvorila oči a uvidela pri sebe všetkých svojich blížnych.Jej väzenie zo samoty sa rozplynulo ako zlý sen.Dievča otvorilo ústa a ticho zašepkalo:"Prepáčte mi.Teraz už viem, že ma má niekto rád.Viete, zistila som, že pozerať sa nieje to isté, ako vidieť."