Basnicky.sk

tma.
tá tichá tma sa kúdolí
zo zabudnutých údolí
a zobúdza ticho.
ono sa nadýchne
krásnej tichej noci
hoci,
aj ona má v moci
pozdvihnúť vietor
a zas mu vrátiť silu
by nezabudol zobudiť
ani jednu vílu:
onen pán mračien, rýchlosti, snehu
zvolá na vločky, núka im nehu:

-Zlietajte princezné,
zlietajte dole!
zasypte dediny,
zasypte pole,
nech nič nie je holé-

tie vločky belasé
dychtia už po kráse
flirtujú s vetrom
zase a zase.

Tak vetrík bozkal zimu na líce,
bozkal aj vločky a tých boli tisíce...