Basnicky.sk

Dnesny vecer mi dal poznanie,
ze v dazdi prechadzka je ucinna.
Da sa v nej precitit sklamanie
a slza vyronena je uprimna.

Myslela som stale na teba
kracajuc tak dolu ulicou,
Hladiac pritom priamo do neba,
pocujuc vitie svorky psov.

Pri múre,kde sme naposledy spolu stáli
plakala som ako malá.
Tam,kde posledny bozk sme si odovzdali
srdce som si polámala.

Po tvari mi stekali kvapky dazda,
stala som tam opreta,tvarou k zemi,
myslienka na Teba nie je ako kazda,
srdce chcelo kricat: pomozte mi!

Zavrela som oci a verila,ze sa to bude dat.
Odriekala som modlitbu v ktorej prosila som,
aby ked oci otvorim budes pri mne stat.

No moja modlitba vypocuta nebola,
ty si sa nezjavil,zostala som osamelá,
skusala som to potom znovu a dokola,
no marne,co dalej robit,som nevedela.