Basnicky.sk

Raz v noci sama opustená som stála,
a veľký smútok v srdci som mala.
Prišiel ku mne anjel a nežne ma pohladil,
pozrel sa na mňa a úsmevom ma obdaril.

Bol to krásny anjel z neba na zem zoslaný,
v ľudskom tele uviazol a bol z toho sklamaný.
O krídla prišiel,´bo láska ho zranila,
a chcel ešte zažit ako v raji býva.

Slzička v oku a v tvári sklamanie...
vedela som presne ako láska zraniť vie.
Si ako zakliaty a nič necítiš,
keď srdce ti vytrhne a ty tomu neveríš!

Ten anjel v duši veľký žial mal,
len jedno želanie tíško si prial...
Chcel opäť vzlietnuť a neba sa dotknúť,
no nesmel predtým žiadnu lásku stretnúť.

Podišla som k nemu a bozk som mu dala,
on sa len usmieval a ja som nechápala,
prečo sa usmieva, keď vzlietnuť nemôže,
či aj s láskou v srdci niekedy to dokáže?

Nebol to však anjel, bol to len klam,
bol si to ty a stal si tu sám.
Vzal si ma za ruku a viedol si ma tam,
kde svoju lásku navždy ti dám.

Naše srdcia zrazu spojili sa v jedno,
kráčame životom navždy len vedno.
Už nikdy nechcem opustená stáť,
len teba navždy v srdci chcem mať...:-)