Basnicky.sk

Západ slnka zahalí mesto tmou,
tíško, chladne, bez zbytočných slov.
Nesmelý svit kosatého mesiaca,
ostáva sama len na lásku mysliaca.

Niekto spí a niekto bdie,
niekoho objíma snenie,
niekto ľúbi naveky,
niekto s kamarátmi opreteky.

Nočný, ľahký vánok,
narušil jej sladký spánok,
ako tmu mestské svetlo,
keď falošné city dievča zmietlo.

Sníva sen o krásnom neznámom,
každý je len nesplneným snom.
Necíti bolesť iba veľký žiaľ,
netúžila spoznať lásky ošiaľ.

Zbožňuje malé nočné svetielka,
nemá, krásna milenka.
A slnečný príchod rána,
slnko spoza hôr sa vynára.