Basnicky.sk

Je tmavá noc a ja som sama,
túžim byť s tebou navždy do toho rána,
keď obaja budeme láskou objatý,
a žiadne iné slová nebudeme poznať iba „ja a ty“.

Pozerám na hviezdy, ktoré nás spájajú,
v tej tmavej noci cestičky k nám hľadajú.
Bez nich by som nikdy nepoznala teba,
len vďaka nim opäť spoznávam aj seba.

Ty si to šťastie, ktoré ma stretlo,
naše cesty života niečo krásne pletlo.
Bol to ten krásny cit volaný láska-
záhadná, zmyselná, vášnivá kráska.

Nič krajšie nepoznám sko byť ľúbený,
a keď vieš určite, že ste navždy spojený,
tým putom silným, ktoré je nezlomné,
tak silné, prekrásne, dojemne ohromné.

Lenže, keď poznáš, že vás chcú odlúčiť,
tvoje srdce puká a nechce sa ti ďalej žiť.
Tá temná pani bez mena, bez tváre,
už cítiš v srdiečku jak ťa oňho obere.

To je to najhoršie, čo môže ťa stretnúť,
keď smútok doľahne a núti ťa sklesnúť.
Moje srdce, duša, celé telo krváca,
keď člověk nejbližší navždy mi odchádza.

Slzy mi stekajú po lícach noc aj deň,
už sa mi nechce žiť, som ako suchý peň,
O ktorý každý zakopne len v lese,
a nikoho netrápi akú ťarchu on nesie.

Toto je posledný deň môjho života,
navždy ja odchádzam za ním do posmrtia.
Nechcem sa viac trápiť a stále len sama byť,
až do konca vekov, túžim len s tebou žiť.