Basnicky.sk

unicorngirl  Zobraziť/skryť lištu autora

V spomienkach

Nocou sa nesú zvuky.
Zo samoty dve ruky,
závoj zahalených hviezd.
Aké pochmúrne vedia byť sny.
Rytierskosť sa nenosí,
vznešenosť na kusy.
V tichu tón bezodný.
Čo z ľudstva, čo z nás?
Pár pokrkvaných ruží
v prachu v kúte túži
po nevyslovených slovách.
Tak plynie čas.
Holubica, ktorej odťali krídla.
V šere svitania bledá hviezda,
v ruinách dávne hrdé sídla.
Len uzrieť ju skôr,
než nám zapadne.

Dátum vloženia 21. 1. 2007 15:50
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1959
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre