Nocou sa nesú zvuky.
Zo samoty dve ruky,
závoj zahalených hviezd.
Aké pochmúrne vedia byť sny.
Rytierskosť sa nenosí,
vznešenosť na kusy.
V tichu tón bezodný.
Čo z ľudstva, čo z nás?
Pár pokrkvaných ruží
v prachu v kúte túži
po nevyslovených slovách.
Tak plynie čas.
Holubica, ktorej odťali krídla.
V šere svitania bledá hviezda,
v ruinách dávne hrdé sídla.
Len uzrieť ju skôr,
než nám zapadne.
Dátum vloženia 21. 1. 2007 15:50unicorngirl
V spomienkach
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1974
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti