Basnicky.sk

Justína, ako krásne to meno znie,
keď vychádza z Tvojích nežných úst,
ako keď jarný vetrík vanie,
a večer cvrlíka chrúst.

Mám rád Tvoje hnedé vlasy,
a pohľad do Tvojích modrých očí,
kde boli tie staré dobré časy,
čo hlavu som za Tebou prvý krát otočil ?

Začala si sa mi páčiť,
dával som to najavo,
odvtedy prestal som sa mráčiť,
ako to u mňa do vtedy bývalo.

Vniesla si mi nový pohľad na život,
očarila si ma Svojou krásou,
v prvej chvíli som sa zamiloval,
do Tvojích hebkých vlasov.

Už dávno som vedel,
že Ty si tá pravá,
keď som na kameni sedel,
a pošepla mi tráva ;

„hľa, pozri, aká je krásna,
je stelesnením anjela !!!“
Vtedy mi z čista z jasna,
myšlienka v hlave prebehla.

Budem ju ľúbiť,
ako sa len ľúbiť dá,
nemôžem jej to však slúbiť,
lebo ľúbiť znamená lásku dať.

Ja som však spravil chybu,
ja som Ti to sľúbil,
ako keď rybár pustí rybu,
ktorú veľmi ľúbil.

Teraz som to chcel napraviť,
sladučkým božtekom Ťa obdariť,
a maličký úsmev Ti vyčariť,
no nevedel som ako to urobiť.

Verím, že sa mi to raz podarí,
a budeme spolu šťastní,
BECAUSE I LOVE YOU,
AND I HOPE, YOU LOVE ME TOO...