Basnicky.sk

Justína, ako krásne to meno znie,
keď vychádza z Tvojích nežných úst,
ako keď jarný vetrík vanie,
a večer cvrlíka chrúst.

Mám rád Tvoje hnedé vlasy,
a pohľad do Tvojích modrých očí,
kde boli tie staré dobré časy,
čo hlavu som za Tebou prvý krát otočil ?

Začala si sa mi páčiť,
dával som to najavo,
odvtedy prestal som sa mráčiť,
ako to u mňa do vtedy bývalo.

Vniesla si mi nový pohľad na život,
očarila si ma Svojou krásou,
v prvej chvíli som sa zamiloval,
do Tvojích hebkých vlasov.

Už dávno som vedel,
že Ty si tá pravá,
keď som na kameni sedel,
a pošepla mi tráva ;