Basnicky.sk

Sedí v kúte ticho a bežne,
pevne verí, že si ho vezme,
do svojej mysle, do svojho sna,
tu rým vymyslieť nedá sa na.

Kľačí v kúte, mračí sa,
ťažko mu je, tvári sa,
že príde iný, na deň
ktorý bude ju hoden.

Trasie sa v kúte, teplo mu je,
pocit zlý zahnať by chcel,
v duši tmavý tieň sa stvoril,
kvôli nemu deň, noc bdel.

Vstane z kúta a odíde preč,
sťa nový deň úsmev vyčarí tiež,
k dokorán otvoreným dverám sa pohol,
láska je preč - zabudol.