Basnicky.sk

ŠTYRIA PENZISTI A KRIVÁŇ

Obloha ako Božie oko,
vietor na druhej pologuli...
S pokojným dychom, voľným krokom,
kráčame po schodoch zo žuly.

Potok si v C-dur preluduje,
čučoriedky na modro hľadia.
Ak niekde raj je, isto tu je!
Nahor kľukatí cesta hadia.


Tatry, teším sa vašim skalám,
keď v ruksaku mám salám,
na nohách botasky.
Tatry, keď vidím vaše štíty,
ja nádherou som spitý
a fotím obrázky.


Stromy sa týčia, potom klesnú
a zrazu otvára sa výhľad.
Strmina strieda cestu lesnú,
Kriváň pred nami ako ihla.

Ihla, akoby v kope sena
a nájsť ju bude fuška riadna.
Krátky dych, bolesť v nohách cena
a pri chodníku hĺbka zradná.


Tatry, hoc na túry mám vlohy,
trochu ma bolia nohy
a potím košeľu.
Tatry, tak vysoké a krásne,
chcem skladať o vás básne
v piatok i v nedeľu.


Kosodrevina sa už kníše,
vietor sa vracia z kraja sveta,
mračnami po oblohe píše,
s končiarmi v súbojoch sa stretá.

A jeden, kujon, vyhral práve,
oblakmi náš cieľ Kriváň skrýva,
vyhráva, čo je rýchle, dravé,
v živote to takisto býva...


Tatry, či chcete, či nechcete,
vy ma dnes dostanete,
jak osu do lepu.
Tatry, už cítim, že tá túra
bude zdravotná kúra
so zvýšením tepu.


Stúpame ďalej ako výťah
a v hlave máme adrenalín,
čo naše nohy pritom cítia,
to nemôžu pochopiť králi.

Dokázali sme pevnú vôľu,
už sme hore, penzisti štyria!
Dvestopäťdesiat rokov spolu!!!
Hrdosťou sa nám tváre pýria.


Tatry, ste môjmu srdcu drahé,
ste nádherné, hoc drahé,
srdce som odomkol.
Tatry, keď z dôchodku mi zvýši,
výjdem aj na štít vyšší,
no už len lanovkou!


A Kriváň sa nám odmeňuje
výhľadom ako z mrakodrapu,
len mierny vánok z Poľska duje
a zdola sa sem ďalší driapu.

Opona mrakov rozhŕňa sa,
pod nami končiare i plesá,
až božsky neskutočná krása,
bolesti miznú, srdce plesá.


Tatry, vy máte pre mňa cenu,
nepoznám takú menu,
čo nahradí mi vás.
Tatry, vás budem ľúbiť vždycky,
vôbec nie platonicky,
teraz i v každý čas.



No, ešte naspäť, kĺby vrždia,
nadol je ešte ťažšia cesta.
Nadšenie naše trochu brzdia,
až dole bude pravá siesta.

Výčapník,čapuj!Štyri
pivá,
nech doplníme stratu potu.
Obloha už môžeš byť sivá,
už sme dobyli našu kótu.


Tatry, vy ste ma dnes dostali,
do tela ste mi dali,
až mi je hanebne.
Tatry, keď nohy sa mi zhoja,
ja pôjdem zas do boja!
Ó, Tatry malebné!


/ 8.9.2004 - Cestou na a z Kriváňa /