Basnicky.sk

Chvíľu? Koľko bolo už chvíľ tých?
"Len tú poslednú."
Priznaj si to, spravil si už dosť chýb.
Napokon jednu nenapraviteľnú.
Čo Ťa ešte láka? Čo žiadaš?
"Odpustenie. Ani to mi nedáš?"
Čo Ti mám dať? Všetko vzal si mi.
Najprv zahrnul slovami sladkými,
potom oblízal polevu,
a keď už trpkosť cez slaď presvitla,
Tvoja láska ku mne razom odkvitla.
Slová z medu...
Osud horký.
"Vzdávam ti holdov stovky,
poklon tisíce.
Zapáľme znova iskru vášne,
zapáľme spolu lásky sviece."
Slová. Ďalšie slová. Nemyslíš ich vážne.
Jazyk sa Ti pletie, raz slovami ma zasypeš,
raz bozkami poseješ.
No nič si nedokázal.
Lásku dal, potom vzal,
najprv ku mne pribehol,
potom k inej odbehol.
Hniezda nemáš, rozumu ani kvapku.
"Mám lásku pravú. Nikdy neskončí.
Dovoľ, nech pobozkám ruku Tvoju hladkú."
Len to chceš - bozky a večné 'milujem Ťa'.
Či úprimne, nezáleží.
Len nech moje telo tebe prináleží
a v posteli Tvojej leží.
"Krása moja! Aspoň bozk posledný!"
Odíď a späť sa nedívaj.
Pre Tvoje prosby hluchá som.
Ty si pre mňa nemý.
Už mi viac bozkov nedávaj.
"Ty si si priala! Odchádzam a s hnevom."
Nedostaneš ma sladkým spevom
a hneď mňa obviňuješ.
Zmizni mi z očí.
Na Tvoje sľuby už neskočím.