Basnicky.sk

strange  Zobraziť/skryť lištu autora

Večná samota

Láska... moja dávno vyschnutá krv už stuhla,
domovom mojím, posteľou, je moja truhla.
Srdce sťa z kameňa, tvrdé a chladné,
pohyby tiché, tanečne ladné.
noc je mi útočiskom, deň ma zmorí,
topím sa v svetle sťa v hlbokom mori.
Žijem už roky, veky tie nerátam,
mesiac a hviezdy si už len pamätám.
Si moja jediná, pre Teba žijem,
pre Teba denne čerstvú krv pijem.
Zaveď ma preč, preč z tejto večnosti,
niet v nej už nič, len smútku a zlosti...
Dátum vloženia 2. 1. 2007 20:23
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1331
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre