Basnicky.sk

Moja voda

Myšlienky na mňa padajú ako ranná rosa na viečka.
„Čo ak?“ v duchu sa mi premelie.
Kvapky vysychajú,
s Tvojou tvárou odchádzajú k nebesám.
Opadá zo mňa nadšenie.
Bol si len ilúzia?
Bol si len obyčajnou vodou v mojom živote?
Tvoja ruka k mojej tajne v noci zablúdila,
bolo takmer ráno keď sa z toho puta vyklieštila
a ja som vyschla vo svojej nahote.
Nechcela som Ťa slzami zmočiť,
stále verím, že som silnejšia ako tá morská voda,
že sa nedám svojou beznádejou zotročiť.
Aká mokrá je niekedy moja sloboda.
Rozmotávam slnečné lúče v záclone,
chcem pustiť kus pravdy do rannej izby,
kus svetla do tvojho slepého srdca.
Naposledy ako škrupinka,
čo hľadá v tvojej hrudi večnú mäkkosť.
Naposledy túži pritúliť sa a necítiť slanú vlhkosť.
Stále ma utápaš prázdnymi slovami,
asi som ti uverila, že musí byť iná cesta..
Stále kropím koberec zbytočnými slzami,
odchádzam, neverím....,
pretiekla rieka tajných snov,
už nie je pre mňa v tvojom živote miesta....