Basnicky.sk

raz v daždivé popoludnie sa pri mne niečo zastavilo.Čiernym atramentom,čo nepodlieha času,teda nestráca ostrosť a farebnosť mi nejakými astrálnymi či vesmírnymi znakmi popísalo dušu a tým akoby ju odsúdilo na večný život v temnote,bez slnka,bez hrejivého slnka.Pozná iba čierno-čiernu tmu a temné plamene PEKLA!
Túžim
Túžim roztiahnuť ruky a padať...padať do hlbokej čiernej jamy...padať hodiny a hodiny, a nakoniec dopadnuúť na ostré skaly,ktoré by dokonali dielo skazy.Už nikdy neotvoriť oči,nevidieť všetku zlobu tohto sveta,už nikdy sa nenadýchuť vzduchu,ktorý mi spaľuje pľúca.Som jednou z Božích chýb..."Som nič,som hrozné nič,čo seba nemá.."Túžim si zaťať nechtami hlboko,hlboko do kože,pozorovať vialiacu sa krv a opájať sa bolesťou.Túžim tu všetko nechať,vznášať sa,necítiť bolesť.Oči,ktoré už dávno sužuje plač,ktoré sú dennodenne zaplavované obrovsým množstvom sĺzvidia len to zlé.Túžim sa utopiť vo vlastnej krvi...