Basnicky.sk

Neboj sa

Neboj sa! ..to slovo si mi opakoval dookola a nikdy si ma nepustil samu cez cestu,stale si ma drzal za ruku...bolo to mile od teba.ved to bola aj tvoja povinnost,no nie?...ved ako inak by sa mal o malu sestricku postarat velky brat...aj napriek nasim hadkam si ma stale obranoval a co raz viac si ma mal rad...heh nase prve posedenia pri pivku,ked som si prvy krat pri tebe zapalila cigarko,bala som sa,ale ty si zopakoval,neboj sa a zapal si,je to tvoja vec.bol si ako poklad ukryti v mojom srdci navzdy,pustit ta s mojho srdca som mohla iba ja,ale kluc som radsej zahodila...chcela som ta tam mat navzdy...rocky utekali ako vodicka,nebolo to medzi nami take ake to bolo vtedy,ale aj napriek tomu som ta moc milovala a ty mna tiez...stale sme sa stretavali vonku,kde sme si pohaluzili a ty si mi stale zopakoval,ze ak som pri tebe nemam sa nikdy nicoho bat a ja som to brala,ved si moj velky brat...mala som priatela,tebe sa nepozdaval,nebavili sme sa spolu pokial som s nim chodila a ja som si neuvedomila,ze ty si ten moj poklad ukryti v mojom srdci,nepripustala som si,ze mas pravdu,bola som zaslepena laskou k nemu...no raz prisiel ten cas,ked som to s nim skoncila a medzi nami to opat bolo super...pekny vecer pri pivku na terase sme sedeli a len tak kecali...v tom prisiel on,ten co nam to na rok prerusil,zavolal ma na bok a tam ma udrel,nevedel zit s tym,ze uz niesom jeho..ty si to videl a pribehol si k nemu kde ste sa zacali mlatit,plakala som,bola to viac ako len obycajna bitka,valali ste sa po zemi,nikto vas nemohol oddelit...v tom on ako zmyslov zbaveni vytiahol vreckovy nozik ktory ti vrazil priamo do srdiecka...utiekol stamadial....nemohla som uverit,ze clovek s ktorym som stravila rok mi zobral cloveka s ktorym som prezila cely svoj zivot...lezal si tam,pozrel si na mna a pomedzi slzicky ktore sa ti tiisli do oci si mi povedal ze ma lubis a ze sa nemam nikdy bat,on da na mna pozor a vypustil si dusu zo seba...moj krik a plac dostal asi kazdeho naookolo...tomu clovekovy sa nedokazem pozriet do oci,nenavidim ho...pyka za to co spravil,ale nie voac ako ja...kto ma teraz vezme cez cestu za ruku a povie mi aby som sa nebala?...kto ma bude branit pred vsetkym zlym,kto ma bude milovat tak ako si ma miloval ty?...kto mi bude hladiet tak hlboko do oci a pochopi ako sa citim?...kto dvihne nado mna ruku a pohrozi mi ak spravim nieco zle?....kto?kto?kto?...na moje otazky nedokaze nik odpovedat ani ja sama...kto dokaze pochopit moje trapenie a bolest?...jedno viem isto,ze ta budem navzdy nosit v mojom srdiecku ako ten najdrahsi poklad aky som kedy v mojom zivote nasla a nebudem sa pokusat najst od neho kluc..budes tam navzdy...ZBOHOM
dátum vloženia
19. 12. 2006 15:53
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Básnička je vložená v kategórii Próza
linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. backo21

    Je to velmi pekne, dojimave...az mi je smutno. Mam otazku: stalo sa to?

    20. 12. 2006 19:17
  2. nereg. deysi

    ahojky backo..dakujem ti velmi pekne ze tvoj prispevok...ver ze aj mne je strasne smutno a kazdym dnom coraz viac...ano stalo sa to...

    20. 12. 2006 20:12
  3. Viky

    To,čo ide od srdca je najkrajšie. A toto je naozaj krásne. Ja so svojím bratom veľmi dobrý vzťah nemám,ale čo už.

    5. 2. 2007 19:53