Basnicky.sk

Vždy ked píšem tieto básne
spomnem si na všetko krásne.
Avšak radosť z davných chvíľ
prebudí aj iný rým.
Spomnem si na istú chvíľu,
chvíľu pre mňa nemilú,
pre mňa dosti ošklivú.
Spomnem si na temný deň
bol to tuším september
myslím asi štrnásty,
pre mňa dosti nešťastný.
Pre teba bol spasou pravou,
pre mňa však bol tvrdou ranou.
Prišiel knieža tajomný
svojou mocou záporny.
Záporny to bol hrdina
v mojej básni čo začína.
Nebude to príbeh šťastný,
nečítaj ho ak si v strasti.
Bol to knieža diablov samých
znak smrti mal napísany
v jeho očiach čierných,tmavých.
Znakom bolo mu číslo,
to číslo čo sa ho bojím.
To číslo je 666.
Je to číslo prekliatých,
tých čo pravú lásku neznajú,
tých čo považuju ju za frašku.
Ja dúfal som vždy tajne,ticho
že v mojom boji proti týmto
temným silám,hrozným,strašným
pomôžeš my Miška navždy.
Avšak ty si upadla,
týmto silám podľahla.
Stala si sa ničomníkom
diablovým sluhom,pekelníkom.
Znak diabla si v sebe mala
stále si ho vyznávala.
Ja snažil som sa pomôcť ti,
avšak tys ma nečúvala
na mňa si sa vykašľala.
Pre teba už cesty späť,
Miška asi niet.
Ja smutný som s toho jaks dopadla,
že diablovi si podľahla.
Ja premýšlam aj o smrti,
hľadám dáky vhodný rým.
Hľadam rým na svoju smrť
môžeš na to zabudnúť.
Diabol ťa v tom podporí,
oči on ti zatvorí.
Urobí ťa hluchov,slepou.
No mne to už nevadí,
našiel som už smrti rým.
Mečom som sa prebodol,
srdce som si zasiahol.
To miesto kde láska sidlí,
to miesto kde bolesť bydlí.
Prišla smrť.
Odchádzam do iného sveta,
tam kde my ťa Miša netreba.
Netreba teba,mojej duše druhú polovicu,
iba každy deň mať opicu.
Tam my bude dobre.
Možno na tom mieste nebudem sa trápiť,
žiadna bolesť,čo náladu my skazí.
Proste úplne niečo iné,
tak trochu aj bezvinné.
Tak ako kedysi aj ty.
Ty môjho srdca mučeník.
Pa,tak sa maj.
Predomnou je len raj.
Raj do ktorého sa teším.
Papa,tak sa tu maj.
P.S. Pozdrav diabla,ži s ním v mieri,
možno raz ťa pochopím,no teraz
ešte neverím,že môžeš s diablom
byť aj šťastná.