Basnicky.sk

Ako dotieravý novinár,
prišiel na mňa stav.
Ako jednooký hodinár,
ja pozorujem dav.

Ľudia sa valia,
možno vedia kam.
O veciach sa bavia,
venujú sa stupiditám.

A tak!
utekajte, bežte ľudia
berte nohy na plecia,
kým k vám kamaráti na
oceľových krídlach slobody
priletia.

Ako ľahké dievča z ulice,
mňa opustila sila.
Ja môj svet hodím do riťe,
pustím si Karla Kryla.

Natiahnem kohútik,
očistím si dušu,
plyn sa dal na únik
aj tak ma všetci môžu.

A tak!
utekajte, bežte ľudia,
vypadnite do čerta,
kým k vám slová
revolveru 45 doletia.

Povedal som pár slov,
na tom nič nie je zlé.
Zbavili ma mojich snov,
tak nech idú do prďele.

Už strácam pojem o čase
ako chodec na lane,
teraz padám do pasce,
smrť má ma na rane.

A tak!
emigrujte, zbalte kufre
a ťahajte do šľaka,
v tejto bohapustej zemi
vás nič dobré nečaká.

Veď!
ja už svoju dlhú pieseň končím,
pridávam sa k spomienkam.
Nebeský taxík čaká ma za rohom,
ja poviem vám už len posledné
ZBOHOM.