Nemôžem už ďalej zdielať tento svet s Vami,
áno s Vami, ktorí máte tú moc.
Moc samého diabla, ktorá zráža
aj posledného bieleho hrdinu do kolien.
Nemôžem to už ďalej znášať.
Nech svet ostane púšťou
s fatamorgánou mojich činov.
Rozlúčim sa letmím pohľadom
na mreže môjho vezenia a
v sprievode dažďových kvapiek odchádzam.
Nik sa neobzrie, nik sa nezaujíma.
Ostal som sám.
Cítim na mojej zjazvenej tvári
horúce slzy anjela.
Vravím mu:"Nechaj ma odísť,
pre mňa už nieto miesta
v tejto studni temnoty."
On prestal plakať
a sadol si na moje plece.
Vraví on mne:"Ja bez teba neviem žiť."
A mne stiekla po líci posledná kvapka smútku.
Cítim už len slobodu.
Večnú slobodu.
Dátum vloženia 14. 12. 2006 09:57Nosferatos
Moja spoveď
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1584
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Nosferatos (napísal autor básne)
tak tu mate moju druhe dielko, neviem či je lepšie ako to prve...snáď sa bude páčiť aspoň ako to prve
14. 12. 2006 09:59 - nereg. leviatan
no tak zase ja ti tu idem pisat svoj nazor tato sa mi paci a aj ma oslovila ovela viac ako prva lebo viem o co ma vyjadrovat nie si sam je nas takych viac s takymito pocitmi a krasne si tu situaciu opisal
14. 12. 2006 15:46