Basnicky.sk

Sedeli sme za jedným stolom, v kaviarni ktorá je fajn, na stenách obrazy velikánov ako Lennon, Jagger, Armstrong či Joplinová, sedeli sme za jedným stolom, ja ty a on, pes, ktorý šteká pri každom tvojom nádychu, tvoj milenec, môj sok, teda aspoň to tak vyzerá, v hlave myšlienka len na tri veci : opiť sa alebo zabiť sa alebo sa pomilovať, najprv sme sa opili, a ja som ťa potom pomiloval, v parku, v totálnej zime, na mokrom lístí a blate, ale bolo to tak skvelé, a živočíšne a vášnivé, že by nám to ostatní mali závidieť, o čo tu vlastne išlo? neviem, len som vnímal slová ľudí ako vzduch s klamstvami, a tak som využil tvoju slabosť a moju chvíľkovú krízu mnou nazvanú - Prázdnota v hlave ktorá zabíja, boli sme iní, voľakedy, ale zmenili sme sa, síce sme príliš mladí, aby sme mohli takto rozprávať, ale je fakt, že boh sa pre nás stáva legendou z bájky o zmysle života, sedím v krčme, tentoraz sám, púšťam si pink floyd - hey you, a spomínam na minulé plány do môjho života, moja budúcnosť, teraz už nie je, sú len sekundy a v tepnách mi prúdi netopieria krv, v hlave mám nasratté, a v srdci kopu nepoužitej lásky a empatie, sme smiešni ako hudba džastina timbrlejka, sme jednoduchí a naivní ako básne od prevérta, a predsa nás niečo drží spoločne v kazajke z titanovej lásky, spoločne, a pri tom zvlášť, ako dážď v daždi, ako menšia búrka vo väčšej, ako malé tornádo v tom veľkom, to sme my, krútime sa opačným smerom a narážame do stien sveta a rušíme všetky pravidlá, aj morálku, ničíme budovanie nedokonalého pocitu lásky k človeku obyčajných ľudí, všetko meníme, totálne všetko na čom záleží, ó aká sladká je tvoja pokožka, aké hebké sú tvoje dotyky v objatí mojich ramien, aké krásne je milovať sa v oblakoch a zabúdať na okolie, raz spadne obloha a všetko vypláva na povrch, budú vidieť, že sme sa nemýlili, o čom to teda je? o bezbrannosti drtiť hrudnú kosť pánovi osudu a inšpirovať sa bláznami a deťmi, je to v tom, žiť ako jastrab a nemyslieť na márnosti, alebo na dôležitosť vecí, ľudí, prejavov alebo nedajbože náboženstva, , , ,



(spájajú nás podobné sklamania a osamelé prechádzky nocou
keď zelená lúka bola poliata rosou
čakali sme tam, kde všetko padlo k zemi
šťastie nám uviazlo v básnickom snení
a my sme sa báli ďalšieho dňa
a nám sa len zdalo, že z každého sna
stala sa potrava pre besné psy
vzbúrení proti realite
žijeme v paolite a všetci ľudia sú neznáme zveri
nemali sme tušenia, komu máme veriť
v tomto bordely príšer
v krutosti tejto ríše samého diabla
zrazu si siahla do môjho sveta)