Basnicky.sk

Krasne,mile,vzdy pekne upravene dievcatko.Anjelska tvaricka za ktorou sa skryval maly diablik.Srandovna,obcas naladova a smutna,ale nepriek vsetkemu som ju mala rada.To mile stvorenie malo 16 rockov a volalo sa Deniska.Vzdy ked sme boli spolu vonku o zabavu bolo postarane.Malo hnede vlasky,ktore jej sli k jej krasne velkym hnedym ockam.Bol to moj partner na prechadzkach.S nou ked som sa prechadzala citila som sa byt maximalne uvolnena a dokazala som s nou kecat o vsetkom.Nase nocne prechadzky mesteckom,nasa blaznovstva ktore sme spolu stvarali,mam spomienok strasne vela.Bol piatok.Krasny Decembrovy dnicek,blizili sa Vianoce.Boli sme spolu vonku aj s partiou v nasej krcmicke,jednym slovom povedane ,,doma,, ...Skvely podnik v ktorom sme sa bavili stale.Ludia sa poznali navzajom,nikto nikomu neprekazal.Sedeli sme v boxe.Ja pri dzusiku,ako stale zvysok mal pifka.Nalada bolo skvela ako stale.Bolo asi 00:30 ked sme sa dohadovali kam po zaverecnej.Zaverecna bola o 1:00 rano.Dohodli sme sa spolocne vsetci ludia na jednom podniku kam sme aj sli.Denka mala cudnu naladu,hovorila mi,ze sa neciti dobre,ale ja som vedela,ze ju nieco trapi,no nedokazala som to z nej dostat von.Ked sme prisli do toho podniku,bavili sme sa.Vsimla som si,ze Denka stale nad niecim rozmysla.Postavila sa a dala mi pusu,ze ona uz musi ist domov.Fajn povedala som,sla som ju trosku odprevadit,bolo ticho.Na druhy den som jej volala,bolo vsetko v poriadku,mali sme ist na jeden koncert do susedneho mestecka.Vsetko bolo naplanovane a uz iba pol hodinky chybalo do stretnutia s ostatnymi.V ten vecer mi mala Denka povedat,ze co ju trapilo.Bolo som velmi zvedava.Ked sme skoro vsetci cakali na autobusovej stanici,videli sme,ze uz ide aj Denka.Vyzerala skvelo ako stale,usmev nahodeny,vyzeralo,ze ma super naladu,ako stale.Ked prechadzala na druhu stranu vybehol z krizovatky kamion,ktory si nevsimol cervenu na semafore a zrazil ju.Namerali mu 1.5 promile alkoholu v krvy.Denka bola na mieste mrtva.Pribehla som rychlo k nej.Stihla som si zapisat znacku toho kamionu-nezastavil isiel dalej.Ona tam lezala a trosku sa este hybala.Nemohla som pozerat na to,ako mi umiera v naruci.Prosila ma,ze ona este nechce ist prec.Vopchala ruku do vrecka a vytiahla mi list a povedala: ,,Moja,v tom liste je vsetko co som ti chcela dnes napisat,, ...a posledny krat sa nadychla,nestihla mi ani dopovedat...Bolo mi hroze.So slzami vociach som kricala tak hlasno ako a len dalo...Ten list som otvorila tyzden po jej smrti.Bala som sa ho precitat.Pisala mi,kolko chyb v zivote spravila,ako ma ma velmi rada a ako sa trapila koli niekomu,na kom jej velmi zalezalo.Bolo mi to strasne luto,ako keby vedela,ze mi to nestihne povedat...Na konci bolo ze ma strasne lubi aj vsetkich okolo nej.Je rodicom som mala odkzat,ze si ich vazi a,ze aj ked obcas povedala,ze ich neznasa,ze to tak nebolo...Vzbudilo to u mna strasny pocit.Nedokazala som to pochopit a nechapem to doteraz...Este stale mam jej tvar pred ocami,ako sa usmieva,jej tvar ked bola stastna,aj tvar plna slz a trapenia.Bola tak zranitelna a takneobycajne zvlastna.Stale mam pred ocami jej chodzu,jej dokonalu postavu,jej zmysel pre humor a stale mam pred ocami ten strasny pohlad na jej tvar zaliatu krvou,jej usta prosiace o milost a o zivot na tomto svete,jej oci plne slz,plne bolesti a plne otazok,na ktore uz nedostala odpoved.