Basnicky.sk

Ženú sa vlci nič netušiacim lesom, tlamy im penia za skrvaveným mäsom. V amoku hladu a primitívnych pudov svorka sa chystá zmeniť chod osudov. Keď všetko živé v lese skoro je na konci, dravo sa pustia do pastierovych ovcí. Po veľkom boji a nezmyselných stratách zostali slzy a v lese smrti zápach.

Dvadsaťjeden rokov ubehlo jak voda a lesom znovu znie ďalšia vlčia óda. Tlamy zas penia za skrvaveným mäsom a všetko živé opäť chveje sa desom. Šesť rokov steká po údoliach krv, straty sú mnohokrát väčšie, ako prv. Až potom spoločne všetky živé tvory zahnali šelmy späť do svojej nory.

Päťdesiat rokov a k tomu ďalších šesť a vrahovia chystajú novú krutú lesť. A človek si leží, veď posteľ je tak mäkká, no vlčia hlava už nebezpečne šteká. Sliny im tečú a v očiach blčí oheň a nikto iný než vlk im nie je roven. Ľahko ich spoznáš - miesto citov pudy, sú medzi nami a majú masky ľudí.