Basnicky.sk

Som človek, ktorému počasie vlýva na každodenný život i náladu.Ak je slnečno moja tvár pripomína úškrn skorého letného slnka.Keď je von upršane, často plačem, a keď zamračené môj výraz sa podobá výrazu nazúreného vojaka.Každý si už zvykol, že som premenlivá ako počasie no napriek tomu sa dá so mnou vychádzať.Aspon myslim.
Ale raz som na túto premenlivosť mierne alebo lepšie povedané mierne viac doplatila.Zrána krásne slnečné počasie, moja nálada výnimočne skvelá, mierne pobavený tón hlasu.Taku ma nevidel dlho už snáď nikto.Ale ako hodiny rástli, tak sa množili oblaky na oblohe a moja nálada, tá klesala k bodu mrazu.Na poludnie sa objavili prvé kvapky a ja som od nervov už plakala.Skvelý deň bol zrazu hrozným.A ja už ani neviem prečo.No ako som vyšla vonku začalo sa blýskať.Vykračujem si po ulici, zamyslená, nevnímam svet a zrazu, zrazu ma trafil blesk.Neskutočné!To sa mi chce príroda pomstiť?Vari už nie je dosť to, že mi prináša každodenné zlé nálady, spôsobuje škriepky s mojim priateľmi, je tvorcom všetkého zlého v mojim živote a ešte k tomu všetkému , blesk mi vpáli priamo do hlavy.Myslím, že doteraz som bola aspoň mierne príťažlivá, no s tou „krásnou“ plešinkou na hlave, ktorú mi nechal milostivý pán Blesk som s krásou navždy skončila. Ale prejdime k tomu, čo som robil po trafení.Tak v prvom rade som začala kričať, teda skôr vrieskť, pobehoval som po ulici, skackal do kolečka.Nikto si ma nevšímal, nikto nepomohol.Keď som sa čiastočne upokojila, išla som domov, kde som ošetrila svoju hlavu a ľahla si spať.Neskôr som vstala, poobzeral sa v zrkadle a rozmýšľala nad tým, prečo trafil blesk do hlavy práve mne.
Prišiel som na to, že to bol asi trest prírody voči mne, a tak si pohundrem na počasie nie každý, ale každý druhý deň, čo je podľa mňa veľký pokrok.A tým ostatným, radím, ak pravdaže nechcu mať príťažlivú plešinku na hlave, alebo nechccu skončiť dva metre pod zemou, nech sa uspokoja s každodenným počasím a príroda ich nechá krásnych bez vážnej ujmy na zdraví, či kráse.