Basnicky.sk

Trvalo mi tri roky, kým som si uvedomil, a konečne som pochopil to, čo som pochopiť nechcel, že už nikdy ma to dievča, pre ktoré som trpel, nebude ľúbiť. Tak to býva ale asi vždy. Prvá láska sa vždy končí, ale navždy ostáva v mojom srdci ako jedna nádherná udalosť.

Moje srdce bolo väznené celé dlhe tri roky. Myslel som si, že sa to nikdy neskončí. Boli sme na dovolenke, kde vedľa nás boli susedia, ktorí boli z Brezna. Bola to naozaj milá, a slušná rodina, a čo bolo najzaujímavejšie, celá rodina bolo skoro iba ženy. Ako čas plynul, všimol som si jedno dievča. Mal som pocit, ako by som sa do nej na prvýkrát zbláznil. Avšak, musel som sa zmieriť s jednou krutou skutočnosťou, ktorá bola tá, že to bude iba ďalšie sklamanie. Prečo? Pretože ona bola z Brezna, a ja som z Púchova. Keď som bol na kúpalisku, sledoval som všetky jej pohyby. Niečo ma ku nej priťahovalo. Bol som štastný, že som nemyslel na to dievča, ktoré som neštastne ľúbil taký dlhý čas. Bohužial, čas sa nedá oklamať, a slnko musí každý deň zapadať aj vychádzať. V predposledný deň, piatok, som bol na diskotéke, kde som ju uvidel. Myslel som, že sa moje srdce rozhodí. Možno ani nie od štasttia, ale od žialu, že to bolo poslednýkrát, čo som ju videl. Ani neviem kedy, keď som sa chcel na ňu ešte raz pozrieť, už tam nebola. Dosť ma to mrzelo. Kráčal som tichou nocou smerom ku naším chatkám, a díval som sa na nádherný mesiac, ktorý spolu s tisickami hviezd na ozdobe tvorili neprekonateľný zážitok. Vtedy som si pomyslel, aké je to krásne, byť zaľubený!
V sobotu ráno sme vstali, upratali našu chatku, a nosili veci do nášho auta. Vtedy som ju uvidel poslednýkrát v mojom živote. Myslel som, že z mojích očí, ktoré boli také smutné pri pohľade na ňu, sa začnú kotúlať slzy. Avšak, nestalo sa tak. Všetko bolo už nachystané, tak sme nasadli do auta, a odišli sme. Keď sme išli po campingu, predstavoval som si všetko, čo sa stalo za celý týždeň, a zanechával som tam svoje spomeinky.