Basnicky.sk

AntonyBoy  Zobraziť/skryť lištu autora

Odpustenie

Do zivota mi stupila najkrajsia tvar,
dostal som ta ako najvadsi dar.
Nase srdcia boli vzdy blysie,
stastim sa vznasali k nebu a vysie.

Vsetko co robili sme bolo krasne,
nevedeli sme ze to raz zhasne.
Prislo to nahle, necakane,
Najprv hnev,hadky,tvoje ocka uplakane.

Verim ze este drieme v nas,
laska ktora zastavi aj cas.
Pochopit tvoje srdce chcem,
ze ublizil som ti dobre viem.

Uvedomil som si co som v tebe mal,
teraz ma trapi vsrdci zial.
Krasne to bolo po starom,
odpustme si vsetko navzajom.

Laska prosim nechap to zle,
nase srdcia si nerozdelujme.
Dlhy cas sme ich skladali,
teraz sa nam vsak rozhnevali.

Spolu sme vsetko robili,
teraz sme to vsak rozbili.
Nechcem ostat bez teba sam,
na to ta laska prilis rad mam.


To ma napadlo prave teraz.Je to pisane pre vsetkych ktory sa citia podobne ako tento chlapec.
Dátum vloženia 22. 4. 2005 22:54
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 25745
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nereg. simpy

    joj .... tak to je pekne, presne tak nejak som sa citila aj ja.. a myslim ze aj mnoho inych ludi

    22. 8. 2005 17:43