Basnicky.sk

Netráp sa priateľ môj, načo sa morduješ
veď s myšlienkou na detstvo, roky zabiješ.
Na našu záhradu, na prvé svoje slová
na lásku študentskú, ktorú si milovala.
Na smútky mladosti, mocné ako čierna vrana
na sladké tajomstvá, čo si skrivávala.

Toto sú slová básnika, čo životom rád šiel
a lásku nebeskú pochopiť chcel.
S pohárom vína si myseľ otvára,
aby zabudol na smútok, ktorý ho zabíja.

Sedem rokov to je doba,
počas ktorej z piesku stane sa hruda.
Je to doba premeny,
keď koreň sa v strom domova premení.

Je to tá časť života,
v ktorej študent chystá sa,
chystá sa vyletieť ako vtáča z hniezda,
ktoré letí k svojim hviezdam.

Netráp sa priateľ môj, načo sa morduješ,
už len pár dní a na mňa zabudneš.
Na tieto verše láskou písané,
na piesne so mnou spievané.
Na spomienky čo ti mladosť dala
už len jedna cesta ti ostala.

Tak čo priateľ môj ešte sa morduješ?
Uži si pár dní a potom zabudneš.