Basnicky.sk

....deň 17sty...


-Ľúbim ťa! Počuješ? Ľúbim ťa, ľúbim ťa, ľúbim ťa.. A odkedy som si to uvedomil, tak to nemôžem prestať opakovať.


-Tak sa snaž ciciak! Úprimne? Začína ma z teba bolieť hlava. A vôbec, prečo mi to hovoríš, keď ťa ledva poznám?


Asi som bola príliš drsná, pretože sa tváril dosť zmätene. (Aspoňže mu ten nateplastý úsmev zmizol z tváre.)
Tlmene zahrešil, vzal si bundu a tresol dverami.

....deň 18sty...


-Nevadí, že ma nemiluješ. Raz budeš. Určite budeš.

Nejak mi ho prišlo ľúto.

-Poď ku mne ciciak...

Bozkával sa zásadne jazýčkové. Mal rýchle ruky. Veľa slín. Kým ja málo. A zatiaľ, čo som sa ja nadychovala a napĺňala ústne vaky tak mi on stihol zlízať celý make-up. Sprvoti ma to dosť štvalo, ale v jeho vášni bolo čosi také.. úprimné..

...deň 21vý...

-Prečo ma nemiluješ? Lebo som mladší? Je to tým?
-Nerob tu divadlo! Ach tá láska, furt len láska. Nepreceňuješ to trošička?

Chvíľu sme na seba pozerali. Odrazu vyzeral, akoby ostarol o 10 rokov.

-Kto ti tak ublížil?

Zadržala som dych. V krku mi navrela hrča. Nakoniec aj mňa samu prekvapilo, ako divne som znela.

-Myslím, že by sme sa mali rozísť.

Ruky sa mu triasli.

-Nechápem... Prečo mi to robíš?

-Mal si pravdu, si pre mňa príliš mladý.

Nechala som kávu kávou. Vzala si kabelku a už ma nebolo.

....deň 25ty...

-Ja som ťa miloval! Počuješ ty k.urva? A ty si ma pošliapala! Dala mi nádej A poslala do riti! Myslel som, že TY si tá práva. Dúfam, že zdochneš.

Pred očami sa mi až zatmelo, keď mi vylepil. Ešte som si stihla všímnúť ako sa od susedného stola dvíhajú dvaja spolužiaci. Zadržala som ich vystretou rukou.

On si kľakol na dlážku a objal mi stehná. Hlavu mal v mojom lone. Vzrušoval ma a súčasne sa mi až neskutočne hnusil.

-Prepáč mi to láska, prepáč. Vráť sa! Všetko môže byť ako pred tým. Daj nám šancu! Počuješ?

Pohladila som ho po vlasoch.

-Už nikdy s tebou neprehovorím.

Usedavo sa rozplakal a ja som ho prekročila.

Cestou domov som rozmýšľala, že by som si mala kúpiť psa.