Basnicky.sk

-Nie Braňo určite sa nemá toaletný papier hádzať do záchodu-počula som Katku karhať Braňa.S takýmto 6 ročným deckom to dá riadne zabrať.
-Ty niesi moja mama.Teda si ale nie si.-koktal Braňo.
Vlastne má pravdu. Je to jeho nevlastná mama ale už sa stala aj ozajstnou.
Ja nechápem celý tento zverinec...
-A kde je Lukáš??-spýtala som sa Katky.
-Lukáš? On je na zápase s ockom-odpovedala mi snažiac sa pritom vytrhnúť Braňovy toaleťák z rúk.
-On hraje nejaký šport?? Veď by sa mu zničil účes. Poznám ho natoľko dobre,že jediný šport v ktorom by bol vážne najlepší je gélovanie vlasov- odporovala som jej.
-Ale nie-usmiala sa Katka. -Oni išli na hokejový zápas.Pozrieť sa.-
-A mňa nezobŕŕali.-fňukal Braňo a pustil toaleťák.
-Ináč kedy sa sťahujeme??-spýtala som sa.
-O týždeň-
-Už o týždeň??-
-Končí sa vám vtedy školský rok no nie??- spýtala sa Katka.
-No to hej a to už sa mám baliť??-
-Baliť baliť baliť blabliť ideme sa blabliť-spieval si Braňo a asi sa šiel baliť.
-No mohla by si-znela mi odpoveď.

-Asi zavolám Simče,že sa sťahujeme-rozmýšľala som nahlas. Ale nemá to význam... Aj tak sa z toho bude len tešiť a ešte k tomu všetkému nemám kôli Ľubovi kredit.Aj tak by som sa len strápnila.
No baliť sa mi vôbec nechce.Radšej si pôjdem niečo kúpiť.
-Katka? Nepotrebuješ niečo?Idem do obchodu-spýtala som sa .
-Katke nic netreba ale mne treba toto vsetko-povedal Brano a podal mi papier s 20 korunami.
-Tak fain hned som späť-povedala som a vyšla von.
íce je jar ale dnes to tak vôbec nevyzerá.Pripadám si akoby bola jeseň.
Cestou si prezerám ľudí čo sú okolo. Všetci sa len niekam náhlia.Teda všetci dospelý.Chalani hrajú futbal a druhá parta určite fajčí pri vŕbe.Dievčatá buť hrajú volejbal alebo sa len tak rozprávajú. No len jedno dievča ide pomalými krokmi ako ja po ulici. Zdá sa mi veľmi povedomá a pripomína mi.... Simonu.Keď sme veľmi blízko pri sebe tak spoznávam to dievča.Vážne je to Sima.Pozrela sa mi do očí a otvorila ústa že niečo povie no zas ich zatvorila.Už už som si myslela že sa mi prišla ospravedlniť alebo povedať že to bol len fór s tým že sa so mnou nebaví no ona povedala niečo iné...
-Nechápem prečo chodíš tam kde ja. Ja už sa s tebou nebavím tak ma nesleduj- hlesla plná sebavedomia.Už je úplne iná.
Mala pravdu... nič som si nevšimla... nielen to že sa so mnou nebaví aleaj to že je úplne iná. Plná hnevu a nenávisti. No možno aj smútku.
-Ja ťa neprenasledujem. Ja tu bývam-povedala som a šla ďalej. Tento rozhovor totiž nemal zmysel.Iba by som sa potom rozplakala že aká som chuderka a potom by sa mi vysmiala.

Šla som ďalej a tak ma napadlo že sa pozriem,čo to vlastne Braňo chcel.
Na lístku bol nakreslený časopis a keksík.Časopis určite Káčer Donald a keks 3 bit.
No za dvacku mu to nekúpim.No čo doložím ostatné ja.Veď je to môj brat.Pardón Normálny brat.Nie ako jeden 18-ročný člen tejto rodiny.Kúpila som Braňovy to čo chcel a sebe šťastnú 13-tku.
Ked som už išla domov bola som začítaná do časáku a vôbec si nevšímala cestu.
Zrazu do mňa niekto strčil a ja som sa zmohla len na -Áu dávaj pozor!!-