Basnicky.sk

Obrovské slnko na stene sa už, už, začalo meniť na slnečnicu. Dosť sa podobala na Van Goghove výtvory, tak som to Evženovi povedala. Celý očervenel ako rak a rukami od zemiakovej kaše si začal zúrivo škriabať lebku. Zmätene pri tom pobehoval po izbe, až nakoniec z nej vybehol s tým, že to ešte nie je hotové.

Skoro pri tom zrazil pána profesora, doktora (plus nejaké drobné ešte za priezviskom), ktorý ostal stáť a pokrútil hlavou s najhustejšími striebornými vlasmi, aké som kedy videla. Prisadol si ku mne na posteľ zjavne si nevšimnúc posledné Van Evženovo dielo.

Zobral mi ruku do dlaní. Čo si pamätám, tak to robil. Mám rada toho starého človeka. Hľadí vždy priamo do očí, veľa sa pýta a budí dojem, že vás aj počúva.

- Dobrý deň zlatinko, ako sa dnes máte?

Milujem tú láskavosť v jeho hlase..

- Ja som vám pán doktor rozmýšľala a ..

- Už vám niekto povedal miláčik, že pripomínate Malého princa? Ani ten neodpovedal na otázky.

Usmiala som sa. Hovoril mi to často.

- Rozmýšľala som o Bohu.
- Hmmm, to je ťažká téma.
- Áno, ale beriem lieky, aby to myslenie tak nebolelo..

Poloúsmev.

Tentoraz jeho.

- A načo ste prišli?

- Teda Ak je Boh vo všetkom a všade, tak je viac než trojjediný, no nie? Potom sa však jedná o najväčší prípad schizofrénie v dejinách. Byť normálny skrátka nie je normálne, keďže sme všetci na jeho ..

- Kto toto urobil?

Ten hlas by prebudil mŕtveho. Vo dverách stála najodpornejšia ženská akú poznám. Mala asi sto kilo a pri svojom nízkom vzraste nadobudla až Sumo efekt. Nosila tácky a na táckach poháriky so žltými a bielymi a modrými a zelenými pilulkami a kontrolovala, či to prehĺtate. Neznášam ju a vôbec, neznášam ani odpovedať na tak primitívne otázky.

- Kde je Evžen? Počujete? Kde do frasa ten blázon zmizol?

Na ten paviánsky povyk sa zbehla skoro celá psychiatria. Sumo polovičku z nich zavraždila pohľadom a potom sa otočila na mňa.

- Koniec návštevných hodín.

Nechcela som provokovať, tá žila na jej krku mohla každú chvíľu explodovať, tak som pobozkala starkého na líce a zoskočila z postele.

- Malý princ?

Otočila som sa s jednou rukou v kabáte.

-Áno?
- To znamená, že som božský?

Je to najmilší človek akého poznám.

- Ako budiš pán profesor, ako budiš.




Evžena neskôr našli na záchode ako rukami roztiera vlastné výkaly.

Asi došla kaša.