Tisko v ustrani sedim.
Nehladam ziadne problemy.
Tych mam az po krk.
Ludi ktori mi stale oponuju a snazia sa ma stoj co stoj prekonat.
Plno smutku v mojom srdci je.
Vela zlosti v mojej dusi vrie.
Nespocet problemov mi kazdy den ovplyvnuje moj biedny zivot.
A ludia? Ved ty ani nevedia kto som.
Nespomenu si ani ci som niekedy bol.
Ma vobec zmysel trapit sa a zialit.
Ked sa nakoniec aj tak nieco pokazi.
Mozem lubit. Bezprostredne doverovat.
Stale sa najde niekto kto mi bude stoj co stoj oponovat.
Mozno aj jeden z vas co to cita.
Nebudem ho nenavidiet ale milovat.
Lebo je velmi egoisticke milovat len tych co miluju nas.
Boh nam dal lasku, pokoj a doveru mi sme ju vyuzili poskrvnili a velakrat zavrhli.
Ja sa jej budem drzat lebo len v nej vidim jedinu nadej.
Len v jej stopach mam dovod ist dalej.
A ostatny nech pachaju si ten svoj nehanebny hriech.
Dátum vloženia 10. 10. 2006 18:38Chester
Básen nemá vložený názov
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1486
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti