Náš život je plný krás,
ktoré su skryté v každom z nás.
Nechceme ich objaviť mnohokrát,
túžime byť častoráz:
márnivý a zlý
zdeptaný a chladný
Netreba to nechať tak,
ako keď nestíhame vlak.
Musíme sa pokúsiť,
každú myšlienku otvoriť.
Je v nás veľký plen,
mi ho vynášame na povrch,v krutých chvíľach,snáď... keď nevieme kam kráčať v ten roztopašný čas- márnivý sen v hĺbke nás.
V našej duši pravdy sú,
odkryté či neodkryté.. stále budú.
Desiť našu váhavosť,
i veľkú náročnosť.
Veľkú náročnosť ?__!
Už viem!!
...to všetko nebol iba zlý sen,
ale pravda odveká,
v správaní človeka:(
Všetko zase zvädá v neprávosti viac,
či už chtiac bo nechtiac.
Nechávame priestor preň,
pre človeka-
ktorý má v sebe zlú dreň.
nechajme to plávať naším morom,
a dožičme ľudským tvorom:
LASKU? ŠŤASTIE ....radosť zas......NA VELMI DLHY ČAS
Nedovolme aby to zvädlo,
ale aby nás na slnko priviedlo :)
Na SLNKO v každej osobe,
v tejto zvláštnej dobe.
NECH NEZVäDÁ ZAS, TEN Čarokrásny
jas
Dátum vloženia 18. 9. 2006 18:47menavocka
zvädlosť
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1514
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- SlavoK
celkom fajn
22. 9. 2006 16:23