Pomaly v nás v miznú stopy
láska zrazu odišla
možno sa len kam si vytratila
už neviem koho z nás to vlastne bola vina
čas ten to preverí
on možno všetky naše rany zacelí
musíme dúfať
raz všetko určite prebolí
cítila som bolesť i sklamanie
cítla som tvoje áno aj nie
cítila som chvenie našich tiel
i smútok v duši , ked si náhle odišiel
bolo to tvoje rozhodnutie
chcel si sa oslobodiť
prestal si ma ľúbiť
no ja ťa ľúbim stále viac
tak mi prosím ťa odpusť
nedokážem ťa prestať milovať
pokusím sa o nemožné
skúsim vzkriesiť tú lásku v tebe
no ked sa to nepodarí
zoberiem tvoju dlaň do mojích dlaní
a potichu od Teba odídem ..
aj tákato býva láska
páliva mrázivá smutná
no bola naša
aj ja som urobila všetko preto aby som ju záchránila ...
Dátum vloženia 16. 4. 2005 15:40janka
Pokus
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1713
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti