Tak ako to v rozprávke býva
bola raz ona a on.
Dnes každý o láske sníva,
tá ich nebola len snom.
Raz stretli sa, možno iba náhodou,
aby sa pozdravili a povedali si pár viet.
A či to bol osud? Zostáva záhadou,
kedy ten plameň lásky začal tlieť.
Mali svoj svet,
ako to už zaľúbení zvyknú,
aj ich lásky kvet
začínal pomaly kvitnúť.
Všetko by bolo v poriadku,
ale náhle nastal zlom.
Šťastie zahalili krídla smútku,
keď niekto ďalší objavil sa v ňom.
Nič tak kruto nebolí
ako zrada milovanej osoby.
Oklamal ju vtedy, keď spolu neboli,
možno ani netušil, čo to spôsobí.
Že to bolí ako keď srdce prebodne dýka,
že sa ťažko zabúda na to, na čo sa ľahko privyká.
Že jej po tvári potečú slzy
aj keď tisíckrát povie, že ho to mrzí.
No iba ten odpustí kto miluje
a dnes s ním opäť šťastná je.
Netrápi ju smútok ani pochybnosti,
potom čo si obnovili sľub vernosti.
Symbolom ich lásky sú dva prstene,
že to myslia vážne – to už isté je.
Tak ako to býva v rozprávkach,
dvaja, čo sa ľúbia, nekráčajú v tmách.
Šťastie im vysvieti cestu životom,
bola to náhoda, či dané osudom?
Básen nemá vložený názov
dátum vloženia
14. 4. 2005 18:05
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah14. 4. 2005 18:05
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti