Basnicky.sk

Syrin  Zobraziť/skryť lištu autora

Chladný večer

Jeden chladný večer som sedela na vlhkej tráve pod starým dubom na vrchole kopca. Pozorovala som let lastovičiek. Leteli nízko i vysoko. Ich krídla sa rozpínali a ich ladný pohyb mi prinášal pocit voľnosti a slobody. Veľmi som chcela byť vtákom. Vedela by som lietať a mala by som pocit neobmedzenej slobody. Mohla by som si si zaletieť kam len chcem. Nemyslieť na problémy a len tak si lietať. Žiť nezávislo od sveta. Milujem slobodu. Teda kto by ju nemal rád. No ak si predstavím krajinu neobmedzených možností, hneď by som sa tam vybrala. Zapadajúce slnko nadobudlo červenkastý odtieň. Prichádzala noc a ja som opäť ďalší večer strávila rozmýšľaním a pozeraním na svet z výšky kopca. No neraz rozmýšľam, prečo ma povolali na tento svet. Prečo som tu. Prečo nedostal tú možnosť niekto iný. Zrejme mali na to dôvod, keď povolali do sveta smrteľníkov práve mňa. Preto, aby som chorým pomohla? Nie. Preto, aby som bojovala po boku dobrých? Nie. Preto, aby som verila, že raz bude všetko dobré? Nie. Mňa tu povolali z opačného dôvodu. Každý predsa dobre vie, že všetko má svoj protiklad. Čierna má bielu, Slnko má Mesiac, odvážnosť má strach a dobro má zlo. Bez zla by neexistovalo dobro, pretože dobrí by nemali proti komu bojovať a nemohli by ostatných presvedčiť, že oni sú tí dobrí. A ja som bola povolaná, aby som bojovala za protiklad dobra. Bojujem za zlo. Každý z nás by mal byť hrdí na to, že dostal šancu žiť, bojovať a prejaviť sa. No väčšina vraví: Ja musím byť s nimi alebo: Ja musím ísť do školy, ja musím ísť neviem kde a podobne. A preto oni nebudú nikdy dokonale slobodní. Pretože slovko Musím, vyjadruje to, že sa podriaďujem cudzej vôli, čiže som niečo ako otrok. A ja vravím: Ja nemusím, ja chcem. Nikdy by som nepovedala, ja musím byť elf, pretože som sa tak narodila. Nikdy! Ja chcem byť elf, som ním a som na to dokonale hrdá. Ja nemusím nič, keď nechcem. A to je dôkaz toho, že dokonalú slobodu má iba pár ľudí. No len sa priznajte, však ste aspoň raz vyslovili slovko musím. Áno, každý ho raz vyslovil. No nezabudnite, že vy ste pánom svojich rozhodnutí. Či chcete slobodne žiť a ísť za svojím cieľom alebo budete otrokom cudzej vôle.
Zahľadela som sa do diaľky a oprela som sa o starý dub. Do mojich čiernych očí sa pomaly vkrádala slza. Smútila som nad skazenosťou sveta. Každý je podriadený každému, no nikto si pritom neuvedomuje, že môže byť slobodný. Že môže si žiť vlastný život. Že môže ísť vlastnou cestou, nie tou inými vyšliapanou.
Pomaly som vstala, venovala som ešte posledný pohľad zapadajúcemu slnku a vrazila som si dýku do srdca. Keď som poslednýkrát vydýchla, slnko pre mňa navždy zapadlo. Moja duša pomaly opúšťala moje pomaly chladnúce telo na tráve. Už nikdy neuvidím tento svet. Už nikdy nepocítim ani tú najmenšiu fyzickú ani psychickú bolesť. Moju dušu si navždy uchytil satan.
Dátum vloženia 3. 7. 2006 15:44
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2282
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. von Schwerzell

    hm no takze najskor co sa mi paci:
    pouzivas v celku pekne vykreslenie - pekne obrazy, pekne lyricky...
    co by sa dalo zlepsit: lepsie clenenie clanku - tkato to vyzera velmi hutne a tazsie sa to cita..skus to rozclenit lepsie a vhodnejsie do odstavcov.
    co sa tyka stylu tam som n apochybach..je to uvaha ale taka "fantasy" uvaha alebo take cosi...
    a velmi casto si v dielku odporujes sama sebe...bol to ciel alebo si si to nevsimla?

    davam optimisticku 2

    7. 7. 2006 09:28
  2. arthur_dent

    dokelu, a kto to napísal, keď ty si nemohla?

    16. 7. 2006 20:21
  3. nereg. satan girl

    je to dobre.............hlavne ta cast so satanom

    22. 7. 2006 11:02
  4. Syrin (napísal autor básne)

    ta diky

    31. 7. 2006 10:34
  5. kraska25413

    Svadobny DAR cez prazdniny som byval u babky na dedine. Bolo to už davno,ale z tych čias mam vela pamiatok.Vlastne ani nie tak vela.Gulkysom prehral, gumipuška sa stratila a stara lopta vypustila dišu.Zostala mi lrn jazva na čele a babkine rady do života:HORUCA KASA NIE JE DOBRA. CMAR DEVET CHôROB ODHANA. BARANA ROHY NETAZIA. DOBRA RADA NAD ZLATO.Babke raz ktosi poradil aby si dala urobyť usterdne kurenie. Zavolala ma za pomocníka k majstrom.

    7. 4. 2007 10:56