Basnicky.sk

Záhrada plná života,
za plotom moja dobrota,
čakám na zlatý dážď,
čakám na Godota...

Keď prišla búrka, silný vietor
a v listí nastal čudný zmätok,
na pôdu padla tma,
a vôkol hustá hmla.

Zahalená rúškom strachu,
pohodená v mokrom machu,
po tele blúdi chlad,
a nado mnou môj kat.

Rozsudok vyriekol po tichu,
a to bez jediného nádychu,
bytostná schránka bez duše,
a vôkol vôňa ,,debušé“

Len luna svieti zlatisto,
a zajtra bude tak isto,
jedine, čo sa nezmení,
že noc sa v deň premení.